Vinobranie

Autor: Jarka Bartalská | 19.9.2012 o 8:05 | (upravené 19.9.2012 o 8:12) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  617x

Strašne sa každý rok teším na vinobranie...každý rok viac a viac. Človek, keď si predstaví kopec usmiatych ľudí, spokojné detské tváričky, prívetivých predajcov...juch ! Teším sa...

OK, a teraz realita ! Okrem takých maličkostí, že parkovanie trvá niekedy dlhšie ako samotná prechádzka popri stánkoch, fain, dá sa prísť aj MHD, prečo nie. Usmiatych ľudí stretávate len pokiaľ majú už "čo-to" poochutnávané a ešte ďalší liter pod pazuchou, prívetivých predajcov som videla, dokonca aj takých, ktorým stánok skoro zbĺkol ako im tam prihárala cigánska...:-), no ale teraz k tým spokojným detským tváričkám... naše deti dostali tento rok presné inštrukcie čomu sa budeme vyhýbať a čo konkrétne budeme mať dovolené...teda, aspoň snaha bola. Začalo to super, krásne počasie sa ukazovalo, deti boli zatiaľ ukážkové a poslušné. Kúpili sme si jedlo...najedli sme sa, kúpili sme si pitie... napili sme sa. Fakt to bolo fain, začala som si v duchu klepať na rameno : „ dobre sme to tento rok vymysleli...“ . Pri stánku kde predávali cukrovinky, medovníčky /mimochodom veľmi pekné/ boli tam....neverila som vlastným očiam ale skutočne boli tam. Hneď vedľa lízatiek v tvare detských cumlíkov stáli v rade, veľké, červené penisy ako lízatká... Závratnou rýchlosťou sme otočili pozornosť našich detí, ani si neviem predstaviť koľko by z toho mohlo byť otázok... Tak sme kráčali spokojne ďalej a potom to prišlo. Otočila som sa a už som videla, ako pekná, mladá slečna podáva našim deťom do rúk balóniky. Jednému biely, druhému červený. Videla som ako im zasvietili očká, no ja som tušila blížiacu sa pohromu. Neprešli sme ani dva ďalšie stánky a spustil sa krik. Ale nie len taký krik, bol to rev raneného jeleňa...;-)prinajmenšom. A tak sme videli ako biely balónik ulietava stále vyššie a vyššie. Nekonečne dlho sme sa snažili upokojiť našu ratolesť, tak sme nakoniec zúfalým hľadaním našli cukrovú vatu. Tá jediná nás mohla zachrániť, a fakt že hej. Bolo ticho, usmiato a naše deti boli polepené komplet od zelenej lepkavej hmoty. Ale boli spokojné a to nám stačilo. ...no, a potom uletel aj ten červený balónik...ako rodičia sme nezvládli ďalší psychický teror našich detí a s bolesťou hlavy sme rýchlo utekali na parkovisko kde stálo naše auto... Strašne sa teším každý rok na vinobranie, aj napriek takýmto "drobným maličkostiam" sa budem na to ďalšie opäť tešiť a opäť budem dúfať, že sa to skončí lepšie ako pred rokom...:-)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?